Plavničania na Svetových dňoch mládeže

25.07.2016 08:00

Svetové dni mládeže sú udalosťou, kedy sa mladí ľudia z celého sveta stretávajú s pápežom. Tohto roku sa SDM uskutočnili v Krakove v dňoch 25.- 31.7.2016 za prítomnosti pápeža Františka. Témou bolo blahoslavenstvo: ,, Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.“ (Mt 5, 7).

Prinášame Vám svedectvo dvoch účastníkov z Plavnice, ktorí sa zúčastnili SDM.

  1. svedectvo

Boli sme skupina 37 ľudí, najviac z Plavnice, Starej Ľubovne a okolia. Ubytovaní sme boli
v dedinke Skotniki, neďaleko Krakova. Chlapci boli ubytovaní v škole a dievčatá v rodinách. Atmosféra bola dobrá už od začiatku a mali sme možnosť zažívať veľké spoločenstvo už v kruhu všetkých slovenských pútnikov. Slovenský program sa konal každý deň v mestečku Skawina. Program zahŕňal sv. omše, divadelné a hudobné predstavenia, chvály, prednášky, rôzne aktivity atď. K dispozícii nám tiež boli obchodíky a rehoľná kaviareň, v ktorej sme si mohli pri kávičke pokecať s rehoľnými bratmi a sestrami. Najviac sa mi páčili zaujímavé a povzbudivé katechézy otcov biskupov. Samotný program so Svätým otcom sa odohrával v centre Krakova na mieste zvanom Blonia. Bola to veľká lúka resp. park. Tam sa každý deň stretávalo obrovské spoločenstvo mladých ľudí z celého sveta. Atmosféra bola ohromná, taká akú nezažijete nikde na svete
na nijakej akcii. Ľudia sú priateľskí, spolu sa fotia, rozprávajú, vymieňajú si suveníry, spievajú davové piesne, tľapkajú si dlaňami a najlepšie je to, že všetkých nás tam spájalo jedno a to isté - viera v Ježiša Krista. Na miestach aké bolo toto, si človek uvedomí, aké vzácne a výnimočné je patriť do spoločenstva Cirkvi, kde panuje pokoj. Svätý otec vo svojich kázňach rozprával o odvahe, aktivite, o opustení nečinného kresťanstva a o praktizovaní milosrdenstva v našich životoch. Okrem hlavného programu sa po celom Krakove odohrávali chvály, divadelné predstavenia, prednášky, aktivity v rôznych svetových jazykoch medzi ktorými bola aj slovenčina. Priestor pre osobnú modlitbu ponúkala tzv. Paradise garden/Rajská záhrada v ktorej bol pokoj a ticho, spovedalo sa tam a bola tam neustále vyložená Oltárna sviatosť. Poslednú noc sme strávili na mieste zvanom Campus Misericordiae. 2,5 milióna ľudí spolu s pápežom Františkom sledovalo
predstavenia mladých hercov a neskôr večernú adoráciu. Noc sme strávili v nekonečne hviezdičkovom hotely, čiže pod holým nebom s nádherným výhľadom. Celá púť a stretnutie mladých bolo ukončené nedeľnou sv. omšou.

Som vďačný všetkým ľuďom - od sponzorov až po zodpovedných za to, že mi umožnili zúčastniť sa tejto púte. Ďakujem.

  1. svedectvo

Svetové dni mládeže boli pre mňa osobne veľmi náročné fyzicky aj psychicky – denne sme prešli veľa kilometrov, ráno sme vstávali skoro a večer sme sa neskoro vracali „domov“. No našťastie som okolo seba mala ľudí, ktorí ma vždy podržali. Veľkým povzbudením bola pre mňa rodina, u ktorej som bola ubytovaná ja a deväť ďalších dievčat. Veľká rodinka – babka a dedko, mamka a ocko, sedem dcér a jeden syn – nás privítali vo svojom dome s otvorenou náručou. A to doslova. Bolo úžasné pozorovať ako nás všetci začali hneď s úsmevom obskakovať a každých päť minút sa pýtali, či nám niečo nechýba. V prvý večer sme sa vrátili dosť neskoro, pretože bol nejaký problém s autobusmi, a skoro som odpadla od úžasu, keď sme sa blížili k nášmu domu a naša náhradná mama nás aj s dcérkami čakala pred bránou. Bolo ešte veľa situácii, v ktorých som nemohla uveriť, že títo ľudia sú naozaj skutoční. Sú skrátka super.

Mnohí z nás si povedali, že keby sme sedeli doma, v televízii by sme videli oveľa viac, pretože na pápeža Františka a na pódium sme videli iba cez ďalekohľad – a to iba keď sme mali šťastie, no keby sme fakt sedeli doma pred obrazovkou, nezažili by sme tú perfektnú atmosféru spoločenstva, ktorá vládla na uliciach, keď sme spievali pesničky, vykrikovali rôzne pokriky – slovenské aj zahraničné, ktoré nás naučili napríklad Taliani (aj my sme niečo naučili ich), nevideli by sme ako
pri daždi zaplavila celé mesto vlna žltých, červených alebo modrých pršiplášťov, nevystáli by sme si dlhé rady, keď sme čakali na jedlo alebo na toaletu, nezažili by sme tlačenice na uliciach, v autobusoch, električkách a vlakoch... a ešte mnoho iného. Myslím si, že ma to naučilo trpezlivosti. Bolo to náročné, ale určite to stálo zato. Svetové dni mládeže v Krakove zostanú zážitkom na celý život.